"Svojou profesiou som novinár a literatúra mi umožnila nielen hlbšie
preniknúť do reality života, ale písať aj o témach, ktoré boli pre
novinárov zakázané," uviedol pre TASR Anton Baláž, ktorý sa v stredu 20. septembra dožíva 80 rokov.
Anton Baláž sa narodil 20. septembra 1943 v Lehote pod Vtáčnikom. Po
absolvovaní žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v
Bratislave (1965-1970) sa zamestnal v týždenníku Sloboda. Po novembri
1989 bol šéfredaktorom Slovenského denníka a prvým predsedom Slovenského
syndikátu novinárov. Pôsobil ako hovorca Kresťanskodemokratickej únie,
pracoval tiež v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky či v
Literárnom informačnom centre.
Do literatúry vstúpil v roku 1971 románom Bohovia ročných období. V čase
normalizácie však celý náklad zošrotovali. Dielo, ktoré sa okrem iného
venovalo téme odvlečenia ľudí do sovietskych gulagov, sa napokon dočkalo
vydania až v roku 2003. Obdobie Slovenského národného povstania Anton
Baláž zmapoval v románe Sen pivníc (1977) a politicko-spoločenské
udalosti v prvých povojnových rokoch v diele Tiene minulosti (1978).
Vo svojej tvorbe reflektuje tienisté stránky histórie slovenského
národa. Na otázku TASR, či sa podľa neho Slovensko zo svojej minulosti
poučilo, Anton Baláž odpovedal: "Poučenie z histórie môže prísť až
vtedy, keď tú históriu poznáme. Ja som vyrastal v dosahu tábora, z
ktorého počas vojnového Slovenského štátu deportovali našich židovských
spoluobčanov do nemeckých koncentračných táborov, po skončení vojny
odtiaľ odsúvali karpatských Nemcov a po nástupe komunistického režimu tu
väznili tisícky ľudí, ktorých označili za triednych nepriateľov. Z
bezprostredného zažitia aj na základe archívnych materiálov som o tom
písal vo svojich románoch. Veril som, že budú slúžiť aj ako varovné
poučenie z našej nedávnej histórie."
Aktuálnym spoločenským a ekologickým témam sa venoval v prózach ako
Skleníková Venuša (1980) a Tu musíš žiť (1983), ktoré sa neskôr stali aj
predlohou pre televízne spracovanie. Drámu Skleníková Venuša nakrútil v
roku 1985 Martin Ťapák, režisérom trojdielneho filmu Tu musíš žiť
(1986) bol Pavol Haspra.
Z ďalších kníh, ktoré Baláž napísal, možno spomenúť román Kreslo pre
dvoch (1986) či súbor voľne spojených noviel Chirurgický dekameron
(1989). V próze Hijó, kone Stalinove (1992) satirickým spôsobom zachytil
združstevňovanie slovenskej dediny po druhej svetovej vojne.
V roku 1993 sa čitatelia dočkali románu Tábor padlých žien, v ktorom sa
autor zaoberal metódami prevýchovy "protispoločenských živlov" v období
50. rokov minulého storočia. Tento tragikomický príbeh sa pod
režisérskym vedením Laca Halamu dočkal v roku 1997 aj filmovej podoby.
Román vyšiel aj v početných zahraničných prekladoch.
Literárnu kroniku udalostí z autorovho rodiska predstavuje román Kronika
šťastných zajtrajškov (1997), psychologický ponor do medziľudských
vzťahov charakterizujú prózy Kým žiješ, miluj (1995) alebo Penelopin
návrat (1998). Povojnovým osudom židov v bývalom Československu je
venované dielo Krajina zabudnutia (2000).
Na odvrátenú tvár Bratislavy, spojenú s drogami, mafiou či prostitúciou,
Baláž poukázal v románoch Nežná volavka (2004) a Hriešna Vydrica
(2007). V autorskej spolupráci so spisovateľom a publicistom Antonom
Balážom vyšla v decembri 2010 kniha Pamäti s podtitulom Môj príbeh
občana a prezidenta, ktoré sú osobným svedectvom o životnej ceste,
prvého demokratického prezidenta Slovenskej republiky (SR) Michala
Kováča.
Za svoj prínos slovenskej literatúre získal Anton Baláž aj viacero
ocenení. V roku 2008 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad
Ľudovíta Štúra II. triedy. Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu
tvorbu za rok 2010 získal za dielo Transporty nádeje. V júni 2013
dostal prémiu Literárneho fondu v kategórii próza za román Prehovor,
Ezechiel. Cenu ministerky kultúry SR za celoživotné literárne a
publicistické dielo si prevzal v roku 2019.
Na otázku, aké témy spisovateľovi v slovenskej literatúre v súčasnosti chýbajú odpovedal: "Skôr
pociťujem, že niektoré témy sú v nej navyše. Prekračujú rámec dobrého
literárneho vkusu i mieru ľudskej intimity, viac ako umeleckému prieniku
do sveta svojich postáv dávajú prednosť nábehom k bulvárnosti a rôznym
marketingovým praktikám, ktoré do dobrej literatúry nepatria."
K novším dielam spisovateľa patrí román Povedz slovo čisté z roku 2017, v
ktorom zmapoval osudy Štefana Krčméryho alebo kniha rozhovorov s
literárnym vedcom pod názvom Dar a bremeno dvojitej identity s
podtitulom Rozhovory s Tiborom Žilkom (2021).
Anton Baláž, ktorý je tiež autorom viacerých úspešných rozhlasových i
televíznych hier pre TASR uviedol, že momentálne pracuje na novej knihe:
"Na prahu svojej osemdesiatky som sa pustil do pamätí. Nazval som
ich Môj príbeh sa ešte nekončí a ich zámerom je vzdať aj poctu mojim
generačným druhom ako Dušan Mitana, Ladislav Ballek či Pavel Vilikovský,
ktorých literárne i ľudské príbehy už skončili, zároveň aj ukázať, že
aj v neslobodnej spoločnosti možno, hoci s trochou autorskej i ľudskej
odvahy, prežiť plnohodnotný a tvorivý život."